Hlístice – Nematóda

NEMATODA (HLÍSTOVCE)

Tieto oblé červy(HLÍSTICE) cudzopasiace na rybách sú väčšinou malých až stredných rozmerov s valcovitým až niťovitým telom, bez prichytávacích orgánov. Ich telo je pokryté pružnou kutikulou, ktorá býva často hladká alebo priečne a pozdĺžne pruhovaná. Ústa sú na prednom konci tela, análny otvor je asi v jednej tretine tela od konca. Hlístovce sú oddeleného pohlavia. Vývoj prebieha v jednom hostiteľovi, ojedinelé potrebujú medzihostiteľa v podobe cyklopov (Cyclops). V tomto prípade cyklop zožerie larvu vyliahnutú z vajíčka, larva sa prevŕta črevom a v telovej dutine cyklopa sa encystuje. Ak ryba zožerie buchanku, larva sa zbaví ochrannej schránky a dorastie na dospelého červa, alebo sa znova encystuje a „počká“, až rybu zožerie vták alebo cicavec, v ktorom dospeje na pohlavne zrelého červa. V rybách sa teda môžeme stretnúť s larvami aj dospelými hlístovcami (rôznych druhov).

Larvy

Larvami hlístovcov sú skoro stopercentne nakazené akváriové ryby pochádzajúce z odchytu v prírode. Žiaľ, presné určenie lariev nie je možné. Encystované larvy y najrôznejších rybích orgánoch rybám ne-škodia a sú v nich akoby „zakonzervované“. Ak však ryby zbavujeme chemikáliami dospelých hlístovcov iných druhov, ktoré na nich súčasne parazitujú, môže dôjsť k mnohým prekvapeniam. Zvyčajne hynú aj encystované larvy. Niekedy sa stane, že usmrtené larvy uvoľnia do rybieho tela toľko jedov, že spôsobia náhly uhyň rýb. Väčšina encystova-ných lariev hlístovcov v akváriových rybách patrí k rodu Anisakis a Eustema. Z dospelých hlístovcov sú obávané cudzopasníky akváriových rýb hlavne zástupcom rodu Capillaria a Camallanus. Ich vývoj je priamy, bez medzihostiteľa.

CAPILLARIA PTEROPHYLLI (KAPILÁRIA SKALÁRIA)

Sú to tenké vlasovité červy, ktorých samice sú dlhé asi l cm, samce sú menšie. Vyskytujú sa v čreve skalárov, mnohých cichlíd, sumčekov, prípadne iných rýb. Najviac nimi trpia skaláre, terčov-ce a cichlidy Varu. Silnejšie napadnuté jedinec chradnú a pri neliečení hynú. Červy často per-forujú črevnú stenu a zaplavujú telesnú dutinu. V truse rýb nachádzame oválne vajíčka červov, ktoré majú na oboch úzkych koncoch typické zátkovité útvary. Chorým rybám sa podávajú čerstvé larvy pako-márov alebo iná vhodná potrava namáčaná do antihelmintózneho preparátu Concurat. Nákaza sa dá úspešne likvidovať aj trichlorfonom, ak daný druh ryby znáša koncentráciu trichlorfonu 1,5 mg na l l vody (lepšie je vopred vyskúšať toxicitu na jednej alebo dvoch rybách).
U nás sa vyskytujúca Capillaria petmschewskii napáda mimo iných rýb aj v akváriu chovanú slnečnicu pestrú. Nie je doteraz jednoznačné, či je tento, ako i ďalší v našich vodách sa vyskytujúci druh C. brevispicula, prenosný aj na iné druhy akváriových rýb.

CAMALLANUS COTTI (VLASOVEC ČREVOVÝ)

Žije hlavne v konečníku rýb. Ústa tejto hlístice sú vystužené dvoma chitinóznymi ryhovanými oválnymi doštičkami, ktorých stiskom sa červ pevne zakotví v črevnej sliznici. Pokojne stojacim rybkám, napríklad si-miciam živorodky dúhovej (Poecilia reticulata), sa vysunujú z análne-ho otvoru ružové červy, ktoré pri pohybe hostiteľa ihneď zmiznú v čreve. Samice vlasovcov sú živorodé a vrhajú tisíce lariev. S rybami z juhovýchodoázijských odchovní (predtým zo Singapúru) sa rozšírili po akváriách na celom svete. Pri silnejších nákazách ryby chudnú a chradnú. Napádané bývajú hlavne živorodky, u ktorých dochádza k deformáciám a skriveniam chrbtice (skolióza, lordóza, kyfóza). Diagnóza je ľahká. Môžeme pozorovať ružové vyčnievajúce červy z análneho otvoru rýb, alebo v čerstvom truse nájdeme larvy.
Dospelé vlasovce ľahko spoznáme podľa hnedých chitinóznych prichytávacích doštičiek v ústach. Zbavíme sa ich preparátmi obsahujúcimi trichlorfon (Neguvon, Masoten). Nie je vhodné liečiť jednotlivé ryby, ale ošetriť trichlorfonom celú osádku nádrže vrátane rastlín a zariadenia, pretože živé larvy červov sa môžu rozliezť po celom akváriu.
V našich vodách parazituje na rybách veľké množstvo iných hlístovcov, predovšetkým rod Streptocam, Raphidascaris, Philometra, Rhabdochona, Cucullanus a iné. Mnohé druhy sú prenosné aj na akváriové ryby, aj keď doteraz nebol ich výskyt overený.Hlístovce rodu Cystoopsis cudzopasia v cystách vždy v pároch, samec so samicou. Cysty sa tvoria pod kožou na brušnej strane rýb. Tento parazit prichádza do úvahy len u jeseterovitých rýb, chovaných v studenovodných akváriách. Liečba je možná len chirurgickým vybratím parazitov a dezinfekčným ošetrením zapáleného miesta. Je známe už vyše dvadsať rokov, že vlasovo tenké hlístovce rodu Capillaria a Camallanus parazitujú na mnohých druhoch akváriových rýb. Najčastejšie boli zistené u cichlíd rodu Symphysodon a Pterophyttum, mnohých živoroďiek, hlavne rodu Poecilia a Xiphophorus. Hlístovce (Capillaria) žijú v čreve, vlasovce (Camallanus) v čreve a v konečníku rýb.
Od začiatku bolo zrejmé, že najhoršie sú kombinované napadnutia rýb hlístovcami (Capillaria) a diplomonádami (Spironudeus), keď býva poškodená nielen črevná sliznica, ale aj črevná stena.
Poranenými miestami sa diplomonády ľahko dostávajú do rôznych telesných orgánov. Pri prederavení čreva môžu červy a diplomonády dokonca zaplaviť telovú dutinu. Schubert (1977) odporúča ako liek Concurat, prípadne trichlorfon, ktorý tvorí účinnú zložku liekov Masoten a Neguvon. Bassleer (1983) upozorňuje na možnosť liečenia preparátmi Niclosamid, Concurat a Trichlorphon. Hófer (1980) používa na potieranie hlístovcov rodu Capillaria u terčovcov s úspechom Masoten, vyrábaný známou firmou Bayer. Hausmann (1984)

 

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vstoupit do poradny

Logo rybičky

Přejít k navigační liště